Keď v kňazskom seminári stretnete majstra Slovenska v cestnej cyklistike

Autor: Anna Zábojníková | 23.2.2015 o 18:45 | (upravené 30.7.2015 o 10:03) Karma článku: 9,98 | Prečítané:  3669x

Slovenský reprezentant v cestnej cyklistike, majster Slovenska v roku 2012 v časovke jednotlivcov do 23 rokov. Johann Schwabik. Nech googlim o sto šesť, nikde nemôžem nájsť to, čo sa s ním stalo po nehode.

Od štvrtka (19.2.) sme sa zúčastnili, spolu s mojimi spolužiakmi -žurnalistami, cvičení zo spirituality. Len pre malé vysvetlenie. Neboli to duchovné cvičenia.

 Miesto kňazského seminára v Spišskej kapitule bolo veľmi pôsobivé.
Vidieť však pokope toľko mužov, ktorí sa chcú stať kňazmi bolo zvláštne. ( Ani nie tak preto, že tomu nechápem alebo nechcem pochopit, skôr išlo o to, že štatistika mužov s predpokladom odviesť ma k oltáru sa rapídne znížila. A to je prúser :) ). O nich však naše cvičenia neboli.  

 

Ako totálnu rozlúčku a ukončenie tejto ,,trojdňovky" bolo predstavenie dvoch diakonov a jedného bohoslovca. Sedeli oproti nám. Začali rozprávať zprava. Prvý sa volal Peter. Druhý Lukáš a tretí bol Johann. Všetci rozprávali o tom ako si ich ,,Boh povolal". Johann sa nám zdal hneď povedomý. Už keď sme ho zbadali, tak sme ho so spolužiačkou okomentovali naším typickým ,,fešááák" . Nakoniec sa z neho vykľul celkom známy mladý muž, športovec. Jedna vec mi nedáva zmysel. Musí to byť asi naozaj silná viera, keď sa ľudia vzdávajú úspechu, kariéry, frajeriek ( myslím, teraz z mužskej strany) a odchádzajú do seminára, lebo to je to pravé. Silný bol aj jeho príbeh. Muž približne v mojom veku s naštartovanou kariérou. Predurčený na úspech. Priateľka, super rodičia, ktorí ho vždy podporovali. Jednoducho povedané- naozaj nič mu nechýbalo. Alebo predsa len? 
 Vážna nehoda sa stala počas pretekov Okolo Laßnitzhöhe v Rakúsku. Nehoda, pri ktorej lietali telá cyklistov vzduchom, si vyžiadala dvoch vážne zranených.Jedným z nich bol práve Johann. Ako sám povedal, mali to byť jeho posledné preteky a chcel dať do toho všetko. Keď otvoril oči, stála nad ním skupina ľudí, ktorá ho zachraňovala. Vtipné a zaujímavé zároveň na tom bolo to, že ako prvé hľadal kostol. On proste musel ísť na omšu. Vôbec mu nevadilo, že mal vybité zuby. Že mu tiekla krv z tváre, či bolo vidieť do lebky, keďže- ako sám povedal jeho nos bol v katastrofálnom stave. Pri opisovaní ako mu doslova visela koža z nosa a on všetkým hovoril, že je v pohode a že chce ísť na omšu mnou prebehli zimomriavky. 
Asi to tak malo byť. Možno to bolo znamenie, že cyklistika nie je pre mňa. Že chcem niečo viac. 
O rozchode s priateľkou netreba hovoriť. 
Neviem či by som na to mala. Teda viem, nemala. Vtedy mi fakt vyšli slzy. Ale to som celá ja.

Tieto premiérové cvičenia zo spirituality boli zaujímavé. Ani tak nešlo o prostredie, ale o ľudí, s ktorými som to mohla zažiť. Viem, že si každý odniesol to svoje. Ja som si odniesla tento príbeh alebo skôr to, čo bolo medzi jeho riadkami. 

Keď človek stratí všetko... len preto... aby získal omnoho viac. 

Aj na : https://www.facebook.com/pages/Ann-blog/1552972844914243?fref=ts

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?