Sloboda je to, čo tvoj cit aj rozum presahuje

Autor: Anna Zábojníková | 24.1.2015 o 17:22 | (upravené 24.1.2015 o 17:51) Karma článku: 3,90 | Prečítané:  281x

Nezáviď nikomu šťastie. Nenávisť je burina, čo všade dobre rastie. Ale o inom som chcela.... Mám rada takých tých bezstarostných ľudí, čo stále niečo robia, tvoria, cestujú, zabávajú sa a majú veľa ,,frendov" kdekoľvek na svete. Veď to poznáš- potrebuješ vybaviť nejaké ubytko v Prahe zavoláš  Jiřímu.  Chceš ísť lyžovať do Tatier, napíšeš Petrovi, veď tam robí...a takto by som mohla pokračovať  až by sme sa dostali do Anglicka cez Švajčiarsko ku Vatikánu. 

Písať o ľuďoch je bezprostredná cesta, ktorá ma tisíce bočných trás, skratiek, slepých uličiek, schodov - ak vôbec niekam vedie. Ale prečo by aj neviedla?  Rastieme a zároveň starneme. Možno z toho, čo bolo ostalo málo, ale aspoň vieš, čo si zač. Je to len zlý sen či sloboda? 

Jedného dňa sa zobudil a vtedy ho to napadlo. A tak sa zobral a odišiel. Od seba, od nich, ktorí možno ani neboli. Veď bol slobodný. Možno až príliš. Alebo mu to len vadilo. Keď je človek ďaleko a sám napospas svojej čiernej duši začína si uvedomovať krásu všedného, jednoduchého a obyčajného.
Najviac zo všetkého mal rád tie miesta, ktoré boli len jeho. Keď sa vyštveral na strechu najvyššej budovy, len tak si sadol a pozeral na mesto. Ako žije a zároveň mlčí. Ako pomaly zapadá slnko a on vie, že už musí ísť.  Vtedy to tak všetko do seba zapadne. Môžeš byť aj na opačnej strane sveta s ľuďmi, ktorí majú iné hodnoty, priority aj zvyky. S ľuďmi, ktorí sa smejú a ty ani nevieš na čom. Ale nezabudni, že problémy si berieš so sebou. Ono to nezmizne ani sa neošúcha ako lak na nechtoch. So sebou si berieš ľudí, spoločné chvíle, zážitky a môžeš akokoľvek chcieť zabudnúť.

Ale nebanoval. Našiel sám seba. 

A tak by to malo byť. Maľuj, kresli, cestuj,spievaj, športuj,tancuj.  Nájdi tú cestu. Objav seba. Začni vnímať krásu hôr, fotografuj, niečo vytvor- len tak pre radosť. Zdokonaľuj sa v nejakom cudzom jazyku alebo sa začni učiť ešte jeden. Sem tam niekomu niečo daruj - nejakú maličkosť. A najlepšie ak začneš robiť všetko. Hlavne niečo rob a neopúšťaj sa! Koniec koncov, človek dokáže úplne všetko, na čo si pomyslí. Ani ja som tomu neverila, ale je to tak. Nuž, na to musí prísť každý sám. A keď to pochopíš a všetko sa ti to zleje do jednej farby, ktorej dokážeš dať meno, vtedy začneš uvažovať inak. Niekedy je ťažké pozitívne myslieť. Viem, že záleží od situácie a uhla pohľadu. Ale nie sme tu sami. Každý má nejaký okruh ľudí, rodinu, vzor či motiváciu. Každopádne, všetko je to len v našej hlave. Ak dovolíte negatívnym pocitom aby ste boli smutní, tak verte tomu, že budete. 

Možno to patrí k životu a ja to stále nechápem. Možno zbytočne špekulujem ale aspoň viem, že žijem. Možno práve sloboda je to, čo ma vie viac uraziť než kritika. Možno mi tá sloboda len hmká melódiu a ja po nej kráčam. Bohvie. A vie?
Slobodno a pritom dusno. Plno predsudkov, závisti. A pritom máme všetko a môžeme všetko. Ako jediní.  A tá sloboda, ktorá dovoľuje človeku blúdiť od cieľa k cieľu alebo sa rozplynúť v abstraktnej ničote, nie je slobodou, ktorou disponuje človek,  ale slobodou, ktorá disponuje človekom. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?