Tešiť sa z maličkostí

Autor: Anna Zábojníková | 7.10.2014 o 23:16 | (upravené 7.10.2014 o 23:23) Karma článku: 5,26 | Prečítané:  449x

Skutočná žena si nikdy nepotrebuje nič dokazovať. Jediný cieľ, ktorý má je nájsť miesto po boku muža. Stať sa dobrou manželkou, matkou- jednoducho napísané zdieľať pocit ,,milovaná".  Ak tento stav nedosiahne, neznamená to, že sa automaticky mení na bezcitnú mrchu, ktorá potrebuje zničiť všetko a všetkých. Aspoň by nemala.

A ako to funguje dnes? Stačí si zmeniť stav na istej sociálnej sieti z nezadaný na zadaný. A tým to hasne. Kde sú tí muži, ktorí kvôli žene dokázali bojovať proti celej krajine? Ktorí ju dobíjali hoc aj celý rok len aby konečne povolila a šla na obyčajnú prechádzku. Kde sú tí muži, ktorí vyhľadávali miesta, kde sa prvý krát stretli len aby opäť videli tú, ktorá im vyrazila dych. Možno pre oči, možno kvôli úsmevu.
Akoby stačilo ísť v piatok večer von. Sadnúť si bez spoločnosti mužov niekde ku stolu a čakať, kým niektorí z chlapov, ktorí sedia pri bare ,,zožerú udicu rovno aj s návnadou".
Jednoduché a plánované.

Nič v živote sa nedá presne naplánovať tak aby sme boli dokonale šťastní. Dokonca ani taký obyčajný nákup mlieka a čerstvého chleba nikdy neskončí v nákupnom koši bez keksov, ktoré dieťa chce. Bez zemiakov v akcii či fľaše dobrého vína. Tak kde je teda ten dokonalý plán? 

Príliš si život zjednodušujeme a potom sa čudujeme, že nič veľkolepé pre nás nenaplánoval. Stačí si vychutnávať každé sústo z toho, čo dennodenne varí. Tešiť sa z maličkostí a hlavne sa neobzerať späť. Život je predsa o to čarovnejší čím viac nevieme, čo nás čaká. Koniec koncov žiť z minulosti sa večne nedá. 

Jeseň hýrila všetkými farbami. Tak nejako to bolo aj s jej pocitmi. Veľký chaos farieb od červenej po žltú.
A niekedy večer, keď hukot motora utíchol a človek si mohol tak bezprostredne oddýchnuť, sa všetko znova začalo zlievať do jednej farby, ktorej vedela dať meno.

Keby bol osud človeka daní hneď, tak priamočiaro, respektíve čierne na bielom, možno by sme presne vedeli, čo robiť. A možno by nebolo až také dobré vedieť vstávať s pocitom, že vieme, čo nás v to ráno čaká. Možno by sa nám to nepáčilo. Takto aspoň môžeme ovplyvniť to, čo nás čaká.

Len čo, keď stále na niečo čakáme a v svojej podstate nevieme ani definovať na čo. Možno je to životný partner, možno lepšia práca, možno nový byt. Možno uznanie, možno pár pekných slov a možno niekomu stačí byť len jednoducho vypočutí alebo si nájsť miesto a smer kam má ísť.

Verí ešte niekto na vnútornú krásu človeka? 

NIE? Tak to je obrovská chyba. 

Byť ženou je predsa krásne, no nie ľahké. Keď ste jedinou, prvou alebo slobodnou. Všetko ostatné stojí za ...nič. Preto robíme všetko pre to, aby sme si v živote našli miesto, svoj svet, možno jeho. 
Nie som si istá, no tuším, že je to tak.
A tak to býva aj s ľudskými príbehmi. Odsudzujeme iných, ale až keď sa dostaneme do tej istej situácie pochopíme, že je to niekedy o niečom úplne inom. Lebo to prežívame my. Zrazu to už nie je nemorálne, nekresťanské a ani trošku zlé či hodné toho aby o tom niekto hovoril, diskutoval a vôbec riešil. 

Veci sú na to aby sa opravovali, kupovali, strácali, kazili, zbierali, pálili, krčili....Nerobme to však s ľuďmi. 
Ak nás niekto odmietne- nemal by to byť koniec sveta. Jasné, že všetky z toho koniec sveta robíme. Možno nie sme tá lepšia možnosť. Možno nie sme ten vhodný adept. A možno neznamenáme absolútne nič. Dôležité je začať odznova a v kročiť do toho tou správnou nohou. So šarmom a ženskou eleganciu.  

Strach. Predstava z neúspechu, z opovrhnutia. 
Väčšinou je to také ,,ženské" riešiť samú seba ako najohavnejšiu bytosť na svete. Lebo niektorá má niečo menšie, väčšie alebo nemá vôbec...Ako sa však človek pozerá sám na seba a ako sa k sebe chová a váži si sám seba tak presne tak sa začnú chovať k nemu ľudia.  


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?