Na nové začiatky alebo ako urobiť hrubú čiaru za životom

Autor: Anna Zábojníková | 31.8.2014 o 21:47 | (upravené 31.8.2014 o 22:09) Karma článku: 2,03 | Prečítané:  501x

Dať hrubú čiaru za niečím -to sa nedá. Nech už je to čokoľvek. Vzťah, závislosť..alebo toľkokrát vyslovené slovo nikdy. Nedokážeš cítiť nič. Buď je to láska alebo nenávisť. Alebo niečo medzi tým. Takto jednoducho systém ,,rýchleho konca" funguje. Potom je to o zvyku. O čase. O tom ako máš rád sám seba. O tom, čo všetko si schopný obetovať pre lepší začiatok. 

Už nemám ani slzy aby som sa vyplakala zo všetkých tých chvíľ, ktoré vo mne ostali. Akosi sa na mňa nalepili a bolia každé ráno alebo keď zaspávam či sa v noci budím na to, že mi je zima. A možno na to, že mi chýbaš. 
Viem, že každý pád na hubu je nová šanca začať odznova. Mne sa už nechce padať a už ani začínať. 

Viem aj to, že len negatívne myšlienky a negatívny pohľad na svet či situáciu dokážu z človeka vytvoriť pesimistického a depresívneho tvora. Nakoniec, mohlo to dopadnúť horšie. A ešte stále si hovorím, že sú ľudia, ktorý majú oveľa horšie problémy. Len ich možno nemusia riešiť sami. Koniec koncov, veď nejde o nič.

Aj ja raz budem hrdo kráčať oproti tebe. S obrovským úsmevom na tvári. Vyrovnaná. Zmierená. Šťastná.
Nemám rada jeseň a už ju cítim na každej časti svojho tela. Hlavne na duši. Také to pochmúrno, chaos, náladovosť a bezmocnosť. 

Nové začiatky by mali byť fajn. Mám pred očami obraz ako ukladám veci do novej skrine, ako si vykladám knihy a nejaké zošity do poličky a kopu naušníc do krabičky. Ako si nájdem nové miesta, ktoré budú len moje a keď príde ten pravý čas tak sa o ne podelím. Celá ja. Na bolesť sú lieky, na smútok asi len čas. 

Chcela som niečo zmeniť lebo sa nič nedialo.Lebo ma to nebavilo. Prišiel si ty a už tu nie si. Škoda, že si si so sebou nevzal to všetko, na čo tak často myslím. Vďaka tebe však viem, čo nabudúce neurobím,čo urobím lepšie a o čom to malo byť. A či ľutujem? Jedine teba. 

Človek by sa mal stať pokornejší, viac si vážiť obyčajné chvíle, keď sa dostane z nejakých krajných situácií. To je ako prekonať veľmi vážnu chorobu. Uvedomiť si, že to mohlo dopadnúť inak, horšie.
Každopádne sme ľudia. Len my si musíme vybrať smer, cestu. Ešte stále by sme mali vedieť rozlíšiť dobré a to zlé. Pár krát spadnúť na úplne dno. Pár krát sa bezhlavo zamilovať a potom rozísť, a ak treba tak rozviesť. Plniť si sny a hlavne myslieť pozitívne. To je ten dôležitý kľúč, ktorý otvára obrovskú bránu do sveta. 

Niekomu je lepšie, keď sa vyrozpráva, mne je lepšie keď sa vypíšem. 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?