Chtěla jsem ti říct

Autor: Anna Zábojníková | 17.6.2014 o 20:01 | (upravené 17.6.2014 o 20:34) Karma článku: 2,41 | Prečítané:  392x

Život by nemal byť len príbeh o kráske a princovi. Mala by to byť celá rozprávková knižka. Veď viete, na dvoch stranách príbeh o ťažkých začiatkoch, potom o novej práci, o odchode od rodičov, o ďalšom v poradí, o budúcom bývalom, o novej práci, o tom ako neviete, čo navariť, ako byť dobrým príkladom....jednoducho obrovská kniha s názvom Život.   

Aj ona práve písala novú kapitolu akurát nevedela prísť na to ako ju nazvať. Morálne- nemorálna? 
Mala rada chvíle, kedy jej život priniesol do života ľudí, s ktorými jednoducho túžila žiť. 
Mala rada chvíle, keď bola šťastná, spokojná a sama sebou. Obletovaná mužmi s pocitom, že aj tak jedného má. Z jej uhľa pohľadu to bola úplná katastrofa. 
Najradšej by všetko (podľa pravidiel) zlé zamkla do malej krabičky a schovala niekam preč, zakopala. A jediný kontakt, ktorý by jej s tým svetom ostal by boli spomienky alebo pomyslenie, že to už nevlastní.
 
Vzťahy sú zvláštne. Ľudia ešte zvláštnejší. Prestávam veriť , že niečo silné medzi mužom a ženou ešte môže existovať. Strúham formu akože sa hanbím, hrám na nedostupnú. A to som sa chcela dlho tváriť, že je to vlastne dobré. Asi nie. 
Písala by som ti básne, skladala piesne ale boli by plné chladných slov. O tom by umelecké diela byť nemali. Možno by si viac ľudí myslelo , že láska fakt neexistuje. A ,,hejter" byť nechcem. 
Vzťahy sú o tom veľa dávať, menej brať. A o kompromisoch, ktorých je pri tebe stále viac. Bože! Teba by som si tiež vyskladala ako takú skladačku s pár vlastnosťami . Verný, milý, nežný ...................

Siliť netreba nič. Napokon, viac vecí pohneš rozumom. Racionálna.

A možno som ti len chcela ...dokážem žiť . Bez teba. Mal si ma tak ako si si prial a ja som ti dala všetko, čo som mala. To sa asi nerobí. Každá skúsenosť posúva človeka ďalej. Po tejto už som mala byť v cieli. Stojím. Na jednom mieste. Hlava sa mi točí ako stále premýšľam a hľadám chuť žiť. 

Tak čo ešte smiem od teba chcieť? Ak mám právo.

Tieto zvláštne chvíle milujem najviac na celom svete. Spôsob, ktorým dokážem zastaviť čas a prispôsobiť si ho na svoje potreby. A premýšľať, písať...
 

Neľutujem. Teba už vôbec.

Spýtala som sa jedného neznámeho pána, či stále verí na lásku, na tú vernú, milú, nežnú...
Nevedel mi odpovedať a možno nechcel. Vlastne nemusel. Len som sa spýtala. 
Pýtam sa seba. Ani ja nechcem odpovedať a možno neviem.

Koľko zbytočných, premárnených slov. Koľko by vydržala moja túžba šialená? 
Veď skrotiť znamená vytvoriť si puto. Keď jeden odíde druhému je ľúto? 

Bežím a neviem kam.
 
 Máš všetkého viac než ja ..a ja ti dávam naďalej všetko, čo mám. 
 ..že toho znesiem možno dosť a že som v sebe našla viac síl než sa mi zdalo, že je vôbec možné mať. 

 
 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?