Ona, ty a my všetky

Autor: Anna Zábojníková | 24.3.2014 o 21:45 | (upravené 24.3.2014 o 22:43) Karma článku: 4,47 | Prečítané:  259x

Jedno je vážiť si samú seba a druhé nenávidieť sa. Iné je pozrieť sa do zrkadla a usmiať sa a iné nevnímať.                                                                                                                                                                                                                                                

Vstala z postele aj keď sa jej nechcelo. Nie hodinu skôr, aby sa stihla upraviť, elegantne učesať či vyberať zo skrine niečo, na čo mala chuť. Iba vstala. Plná pocitov, myšlienok, nápadov ako urobiť deň lepší. Bol to taký stereotyp. Naplánovať si deň a večer premýšľať, prečo ani jedno z jej vlastných nápadov, či denných plánov a cieľov nevyšlo. Slabá karma? Slabá povaha?

Založiť si tri zošity, kde môže písať pesničky, alebo len tak na papier hádzať prázdné slova alebo ukladať silné myšlienky. 
Vlasy si prehrabala rukami a upierala na seba pohľad v zrkadle. Nič moc. Ako každé ráno, ako každý deň. Vlastne sa nič nemení ani k lepšiemu ani k horšiemu. Cestou premýšľala nad tým, že sa mohla aspoň učesať, a keď nie tak aspoň namaľovať. A prečo vlastne necvičila? 
Utekala od svojich povinností ako len vedela. Poznala teóriu zdravého životného štýlu , či úspešného života. Jej bolo dobre. Mala to pekelné šťastie. Vo svojom svete bola ikonou , aj napriek tomu, že nepatrila do skupiny výrazne obľúbených ľudí. Introvert, horiaci túžbou po adrenalíne a dobrodružstve.

Nenávidená.

Milovaná.

Nádherná.

Zákerná.

Nevýrazná.

Slabá.

Nechcená.

 


Žena.

Napriek tomu ťa mám rada, či si krehkou bábkou či vášnivou dámou. 
Milujem tvoj tichý smiech, či hlučné argumenty. 
Mám rada tvoj zmysel pre slovo, či radu , ktorú dokážeš dať všetkým, len nie sebe.
Mám rada tvoje šťastné dni, kedy chceš páliť mosty, či búrať múry.
Obdivujem ako dokážeš zvládať veci ohľadom varenia, pečenia, prania, žehlenia, upratovania a aj napriek tomu zostať v pohode.  
Milujem, keď sa naserieš a všetkým padajú zbrane a obdivujem ľahkosť, ktorou dokážeš riešiť problémy.
Mám ťa rada, keď dokážeš milovať celým srdcom sto krát a obdivujem, že máš stále srdce otvorené dokorán aj napriek sklamaniam, životným prehrám a pádom. 
Milujem, keď sa červenáš.
Obdivujem tvoj plač, ktorý dáva silu.

PS.

Vlastne ťa milujem celú- len mi to niekedy dlhšie trvá.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?