Komu môžem vlastne veriť?

Autor: Anna Zábojníková | 10.2.2014 o 21:55 | (upravené 10.2.2014 o 23:29) Karma článku: 4,55 | Prečítané:  202x

Keď som začala rozmýšľať kam patrím vybavilo sa mi jediné slovo a to RODINA.  Nebola to spoločnosť, ani pojmy- s tým súvisiace ako :Slovensko, demokracia, štastný život, radosť zo samej seba. A tak sa moje otázky začali miešať ako cukor a múka, keď sa snažím prekvapiť a doma niečo napiecť.  Prečo život mladého človeka nemôže byť ,,dokonale" šťastný? Samozrejme ak dokonalosť chápeme ako pocit z dobre vykonanej práce. Ako pocit, že teba a aj mňa spoločnosť rešpektuje. Ako pocit, že 24 hodín som zamenil na drobné malé činy, skutky a rozhodnutia, ktoré možno život niekoho iného posunuli vpred.

Dôležitá je dobrá karma. Všetko, čo raz vykonáme má určitý spád.  Je to ako zákon akcie a následnej reakcie. Kameň, ktorý hodíte musí raz dopadnúť.
Všetko so všetkým súvisí. Každý čin, zákaz, dovolenie. Politika, školstvo, náboženstvo, cirkev a osobnosť človeka. 
Zamýšľam sa osobitne nad týmito tvarmi slov.
Politika- jediné, čo sa mi teraz vybaví sú voľby. Sama neviem, koho pôjdem voliť a či  vôbec pôjdem voliť. A ak pôjdem bojím sa, že to bude len pre ten pocit ,,prvéhorazu". Stále dookola počujem: istoty, demokracia, bude lepšie, sľubujem, nevoľte Fica. Čo si má o tomto myslieť taký mladý človek, ktorého politika nezaujíma?Ja osobne som zmätená a neverím, že sa niečo niekedy zmení. Veď koľko sa už sľubuje? Od pádu totalitného režimu? A aj tak budú naši starí rodičia rozprávať, že za ,,komošov" bolo lepšie. A VERU BOLO! Hovorte si, čo chcete ... 
To je ako systém akváriových rybyčiek. MY im dávame jesť a ony jedia. Ak však v akvarku chováme dravé -útočia. Neútočia však samé ale v húfoch. Presne to do seba zapadá. Kontakty, moc, politická imunita, výhody a rozhodnutia, ktoré však hrajú do karát iným. Človeku sa niekedy rozum zastavuje. Akoby si tí na výšších postoch neuvedomovali, že niekto zarába minimálnu mzdu a musí vyžiť. Neviem. Neriešim.

Školstvo- tak k tomuto poviem dnešné slová profesorky, ktorá mi podala zaujímavé tvrdenie, ktoré ma uistilo v tom, že život je nefér. Keď chcem podať prihlášku na VŠ mám dve možnosti: elektronickou formou a papierovou formou. Sama som povedala, že elektronicky svoje prihlášky posielať nebudem, lebo je to pre mňa komplikované a tá druhá možnosť mi viac vyhovuje. Lenže ona ma celkom slušne presvedčila o tom, že by mi MALA viac vyhovovať prvá forma a teda elektronická prihláška. Prečo? Ak si pošlem elektronicky prihlášku , tak tá ostáva v systéme. Dokedy sa papierová dostane tam kde má, prejde cez ruky pár ľuďom a môže sa potichu,,stratiť". ,, Keď si dopíšete predmety a priemery z vysvedčení tak prázdne kolonky pravítkom vyčiarkajte. Môže sa stať, že bude mať niekto známosti na študijnom oddelení a aby sa pretlačil do zoznamu prijatých veľmi jednoducho môže dopísať predmet a známku a vy máte horší priemer a ste bezmilostne vyradení z hry". Viete si predstaviť zdesenie v triede u ľudí, ktorí si podávajú len jednu jedinú prihlášku a idú tak povediac na vlastnú päsť? 

Naozaj sa dá školstvom nazvať systém, ktorý nariadi povinnú sexuálnu výchovu deťom v PREDŠKOLSKOM VEKU? 


Cirkev - konečne som začala chápať ľudí, ktorí tvrdia:,, vieš, ja neuznávam cirkev ale verím v Boha. "
Niekto považuje cirkev za najväčšiu mafiu, niekto za satelit štátu,ktorý ju aj tak riadi. A ja sama neviem. 
Možno tu chýba väčšie svedectvo, ktoré by malo hlásať niečo iné než titulku V novom čase ako za ,,papežovania" teraz už emeritného pápeža Benedikta XIV. on sám odvolal 4OO kňazov z funkcie kvôli podozreniu sexuálneho obťažovania detí. A to nehovorím o kauze Bezák. Chudáčisko jeden. 
A teraz mi povedz, čo si má myslieť človek, ktorý by aj veril ale nemá čomu? 

Nemôže veriť politike, ktorá už roky sľubuje a vždy to končí len pri slovách. Nemôže veriť ani tomu, či mu štát ponúkne vzdelanie nie tak ešte vhodnú prácu. A cirkev? Čomu môže človek - mladý človek veriť...


RODINA

Povedala by som, že je to jediné na čo sa človek môže obrátiť a čomu môže veriť. Aj keď možno nikto z nás nemá rodinu po akej sníva, sú tu istoty , podpora, ochrana, dôvera, zázemie, každodenná pomoc, finančná podpora ( hlavne ak ste študent) a kopec iných výhod, ktoré vám veru nezabezpečí ani Fico či stavebná sporiteľna. 

Keď sa pozriem okolo seba a vidím tých ,,stratených" ľudí, ktorých svet tvorí lajkovanie fotiek a statusov na facebooku chce sa mi vracať. Kde je život? 

Sedela som na zastávke a čakala som na kamaráta, ktorý ma doučuje angličtinu. 
Moju spoločnosť tvorili maturanti, ktorých som nepoznala. Podľa odhadu slovnej zásoby som ich zaradila na takú strednu odbornú školu. ( ZVS - po našom) Začali sa baviť o tom, ako sa ich životy zmenia po strednej. Budú musieť robiť. Jeden povedal , že si nevie predstaviť život s prácou.Že bude musieť niečo robiť a nesedieť doma a na facebooku. Presne tak to povedal. Zarazila som sa prvý krát. Druhý krát to bolo pri tom ako sa ešte neučí na maturitu a že jedinú knižku, ktorú prečítal vo svojom živote bolo nejaké repolero alebo trápne -povinné detské čitanie. Nepamätám si presne názov ale mám podozrenie na dielo Smelý zajko v Afrike. 

Čo nám teda chýba ku spomínanému ,,dokonalému" šťastiu? A možno práve život....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?