stačí si vychutnať každé sústo z toho, čo ti život navaril

Autor: Anna Zábojníková | 21.1.2014 o 21:13 | (upravené 21.1.2014 o 22:30) Karma článku: 3,69 | Prečítané:  206x

Zmeny by mali prinášať radosť. Rozhodnutia zmeny a radosť by mala byť životom. Mal by existovať nejaký kolobeh, kde by sa mohli doplňať zásoby spomenutých  zdrojov, ktoré by sa nikdy nemohli vyčerpať. Mal by v tom byť systém, aby sa nikdy nevytratila radosť, chuť po zmene a aby sa nikdy nevytratil život.

Nebavil ju život a túžila po zmene, po radosti, po živote...Otvorila knihu a začala písať vlastný príbeh svojho života. Strany boli holé bez žiadneho slova a dlho váhala ako začne. Po tom ako si utrela všetky slzy však začala: 
Chcela by som niekoho, kto by ma mal rád...
Vtedy zatvorila oči a nové slzy stekali dolu tvárou. V tempe vlastného dychu sa zrazu všetko okolo začalo meniť. Už nebola to malé dievčatko, ktoré sa cítilo byť nedocenené a opustené. V strede miestnosti stála žena. Silná no unavená. Krásna no trošku zostarnutá. Na gauči ležala kopa prádla, ktorá čakala na to aby ju niekto ožehlil. V kuchyni bolo plno riadu, ktorý ostal špinavý z prípravy obedu. V spálni ležali na zemi knihy, ktoré nestihla prečítať. Nevybavené telefonáty, no napriek tomu už stihla urobiť nákup. Prebaliť malého Martinka, dokonca mu pripraviť jesť. Kúpiť dennú tlač aj vybrať oblek pre manžela z čistiarne. Odprevadiť do školy Leu a Sandru a po ceste skočiť ku doktorovi na prehliadku. Bolo 12 hodín a robota ,,stála". Predstavila si obdobie, kedy sa nevinne hrala s bábikami alebo si len tak čmárala do nejakého zápisnika. Život bol lentilka. To, čo neurobila predsa urobil za ňu niekto iný. Vždy tu boli mama a otec. Vždy. Teraz tu je však na všetko sama.  

Niekedy príliš skoro meníme svoj život na ,,lepší" a potom by sme chceli vrátiť späť aj to, čo sme v tej dobe považovali za ,,to najhoršie , čo nás stretlo". Stále existujú ľudia, ktorí sú na tom horšie ako my. Každý človek ma problémy. Každý deň stojíme pred novými rozhodnutiami, ktoré neskôr dokážu ovplyvniť náš život tak, že veľa krát to ľutujeme a oplakávame. 

Keď dopísala posledné slovo, zastala a premýšľala nad tým či je to správne. Nezatvorila ju. Len ju odložila nabok , že sa k nej raz určite vráti. Malé dievčatko ostalo malým. Nechalo svoj život na osud. Raz, keď vyrastie bude dobrou manželkou, matkou, priateľkou a ženou. No teraz potrebuje objať mamu. TERAZ potrebuje cítiť prítomnosť radosti a radosť zo života .

 

A zmena? 
Ta príde časom. Tak ako aj roky, rodina, deti, prvé vrásky a obrovská kopa starostí...
Niekedy človek nevidí zmysel života v ničom. Niekedy všetko mlčí. Ten hore, všetci naokolo. Doma máme odložené masky, v hlave zmätok a prázdno, v duši smútok a samotu. A možno tak nejde o hľadanie zmyslu života ako o uvedomenie, že tým zmyslom všetkého sme my. Ty, ja, on a aj ony.

A možno len stačí, keď sa ráno nezobudíš s pocitom ,, Zas? " ale s tým, že dnes je deň , ktorý môže niečo zmeniť. Ak to nebude dnešný bude to ten ďalší. Každopadné, každým dňom naše skúsenosti a náš charakter a osobnosť rastie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?