Bol október

Autor: Anna Zábojníková | 19.10.2013 o 20:57 | (upravené 19.10.2013 o 21:29) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  150x

..a vtedy ani šumenie listov nedokáže zastaviť myšlienky, ktoré sa krútia hlavou. Tá divoká melódia spojená so svedomím, výčitkami možno strachom no s maličkým smútkom, že to tak byť nemalo, hrá. Život je niekedy naozaj ako rieka, kde všetko pretečie. No niekedy ani nezaprší...vtedy voda tečie menej..možno pomaly..

Vtedy je vonku tak pochmúrno, až mrazí. Do hĺbky duše preniká pocit viny a určitej zodpovednosti.
Chceš odísť, no nemôžeš. Aj napriek tomu, že ťa tu nič nedrží ostávaš. Premýšľaš...aké by to bolo keby utečieme obaja?


A možno to niekedy budeme cítiť....keď nám nebudú chýbať spomienky.. ale MY , skutoční, živí...
Možno príde odhodlanie urobiť niečo bláznivé, len pre to aby sme spomienky zmenili na skutočnosť...
A možno budeš šťastný ..a možno aj ja ..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?