Denník citovo závislých part 1.

Autor: Anna Zábojníková | 1.8.2013 o 18:45 | (upravené 1.8.2013 o 19:08) Karma článku: 4,67 | Prečítané:  164x

Smutný pohľad z jej očí a neprítomný výraz vedel napovedať že je znova tam. Presne na tom mieste, kde je len ona a jej myšlienky. Znova prišlo to obdobie. Premýšľala nad tým, prečo takto pred rokom radšej nesedela doma. Ktovie, možno by to bolo lepšie... Zamotávala sa do vlastných rozhodnutí, možností no vždy sa vedela vynaliezavo zo všetkého dostať. Dokáže si človek povedať stop? Myslím v takých zásadných veciach, obzvlášť keď vie , že ho istá ,,závislosť" ničí? Stop myšlienkam na spomienky, osoby, chvíle, niektoré okamihy.

Možno záleží od osobnosti, povahy, či veku človeka. Ona však bola presne ten typ, ktorý nad všetkým premýšľa. Ktorý analyzuje jednu vetu v piatich verziach. Ten typ človeka, ktorý sa na teba dokáže pozrieť a vie, či klameš alebo nie. Človek, ktorému nestačí raz povedať, pretože ona si to musí overiť a sama sa rozhodnúť. Áno,  bola to ona, ktorá dokázala ráno vstať nevyspatá a to všetko len kvôli tomu, že večer dlho rozmýšľala a spomínala. Táto vec ju ničila dostatočne.

Môžme sa tváriť, že láska sa nás netýka. Môžme utekať, ignorovať nepozerať sa za seba či dokonca odsúvať ľudí, ktorý častokrát chcú byť aspoň našimi priateľmi, keď sa viac nedá. Silní muži, ktorí sa tvária, že ich nikdy a nič nedokáže zlomiť a už vôbec nie nežnosť ženského pohlavia sa na to tiež len hrá. Ako sa vraví ,,príde na psa mráz" A on naozaj príde. Otázne je, či tu ešte stále bude to, kvôli čomu niekedy nedokážeme zaspať, kvôli čomu nám jemnejším stečie slza po líci. Nedá sa predsa stále len pracovať a cez víkend zresetovať a vyvetrať hlavu niečím tekutým a percentnym. Nebude to vždy fungovať ani chutiť a časom človek pochopí, že okrem niekoho dôležitého stráca najmä seba. Neberme si dokonca príklad ani z Foresta. Utekaním od niečoho čo ,,akože" nepotrebujeme sa nedá vydržať. Človek sa časom vyčerpá a možno aj zmení postoj na seba pre okolie, ktoré ho dovtedy akceptovalo a pre ktoré bol a existoval.

Niekedy máme chuť zakričať do celého sveta, že je to nefér. Že celá ,,story" o mužoch a ženách je postavená na hlavu a predsa dáva zmysel. Ako niekto môže byť s vami a zároveň utekať? A tváriť sa, že na to nemá? Že na také veci má čas, že na teba nemá čas.. že ty máš na to čas.. 
Vy pri tom viete, že keď je s vami nechová sa ako buran, ale ako dospelý muž.. ako človek, ktorý vie, čo robí a vie, že to chce urobiť. Vie, že chce byť s vami... A vy cítite, že mu je dobre. Nepotrebujete darčeky, dokonca ani to aby o vás vedel všetko. Žiadne zbytočné a unáhlené kroky. O čom by to predsa bolo? No to, čo nám chýba je len ten pocit, ktorý sme mali ..VTEDY.. Dávno...
Ženy nie sú z Venuše ako sa to v jednej knihe píše. Ony presne vedia, čo chcú. No stačí jedno slovo, jeden čin, jeden pohľad a táto hra sa dokáže zmeniť...

Vrchom síce nepohneme ale zraniť vieme tiež aj napriek svojej slabosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?