jedna rozpráva, druhá dolieva víno

Autor: Anna Zábojníková | 30.7.2013 o 12:31 | (upravené 30.7.2013 o 13:20) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  144x

Kamarátstvo- vzťah, pocit, emócie, automatické konanie, pomoc, útecha, objatie ba dokonca oveľa viac... na stole fľaša vína, dva veľké poháre ..vo vzduchu neistota... len počuť utrápeny hlboký nádych. Presne ten nádych človeka, ktorý je smutný, sklamaný, nešťastný a potrebuje sa odbremeniť, pretože to sám nezvláda. Potrebuje byť vypočutý...

Kvapky stekali po strešnom okne celkom nepravidelne. Myšlienky stekali tiež. Jedna za druhou sa naháňali raz pomaly, raz rýchlo. Nedalo sa prepočuť. Nedalo sa nerozmýšľať. Nedalo sa ťa obísť. Keby existovalo niečo, čo by nám umožnilo vidieť do budúcnosti - aspoň o pár rokov. Niečo, čo by človeku uľahčilo dennodenné trápenie s otázkami, ktoré si sám kladie, no nikdy nedostane možnosť odpovede. Keby som sa mohla nabúrať do niekoho hlavy len aby som pochopila čísla tej vymyslenej rovnice. Niečo ako: nabúrať sa do systému počítača a zistiť o ňom všetko. Všetky programy, všetky zbytočné súbory v koši. Prezrieť všetky obrázky, prečítať všetky tajné dokumenty. Tým by človek získal možno všetko, čo by chcel vedieť. Čo by ho nenútilo premýšľať nad otázkou prečo...

Zase tu bol on a ešte stále niečo z nej. Prišla sadla si, pozerala sa smerom k nemu on smerom k nej. Ticho. To ticho, keď príde niekto, koho aj čakáš aj nečakáš a zrazu ostane to naozajstné ticho, že každý počúva aby sa dozvedel niečo viac o tom druhom. S kým sa rozpráva, čo mu rozpráva. Po chvíli odišiel. Znova. Krátka láska prepitých nocí. Níč viac ma nenapadlo si pomyslieť ( ovšem okrem toho, prečo šiel domov). Odchádzal stále. Neudialo sa predsa nič nečakané, nič neuveriteľné...
Nech sa stane čokoľvek vždy je tu niečo, čo ju dusilo.

Človek potrebuje niekoho, komu môže vyliať svoje srdce. Niekedy nepômože  papier či pero a myšlienky, ktoré tam jednu za druhou ukladáme, aby si si tak povediac ,,uľavili". Celý život nemôžeš byť hore, nemôžeš byť stále šťastný. Nitky problémov, ktoré vytvárajú klbko nás stále obklopujú. Pocit, kedy sa cítiš prázdny ako plechovka od piva. Keď ti ani svedomie nepovie, čo robíš zle, pretože to nevieš ani sám. Už to nevieš rozlíšiť. Jednoducho existuje obdobie (určite v živote každého z nás ), kedy si na dne. Snažiť sa na to nemyslieť ale nepomáha. Snažíš sa uletieť ďaleko ale nemáš pilota. Nemáš nič, čo by ťa inšpirovalo, čo by ti odpovedalo, čo by ťa posunulo vpred s úsmevom.

,,No spusti...počúvam ťa".  Uškrnula sa a so šibalským pohľadom v očiach naznačila o čo ide. Keď spustila svoj monológ (zvyčajne o tom, čo ženu ustavične trápi) nastalo dlhé rozoberanie udalostí , spájanie súvislosti, ženské taktiky, či častokrát naivné domýšľanie.

Žena to naozaj potrebuje. Byť vypočutá, pochopená. A kto jej dokáže najviac pomôcť ako dobrá kamarátka? Tá chvíľa je obnovenie puta, vzťahu a dôvery, ktorú medzi sebou mujú.

,,Už si skončila?" so smiechom sa spýtala aj keď vedela, že prúd slov bude ešte dlho tiecť. ,, Dopi a kašli už na neho" povedala tónom diplomata, ktorý vás pošle kade ľahšie a vy sa na ten výlet začnete tešiť. Presne to bola ona. Pokiaľ sa jej nič osobne nedotýkalo tak to neriešila a už vôbec nie chlapov. Veď aj ony majú city aj keď sa tvária že sú z mramoru....a raz príde aj na psa mráz. Prečo by sa teda mala trápiť?

......vo víne je predsa len pravda.. ak ju neuvidíš, alebo jej nepochopíš nevymieňaj priateľa skús lepšie víno!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?