neobyčajne- obyčajný stereotyp

Autor: Anna Zábojníková | 3.6.2013 o 19:43 | (upravené 24.7.2013 o 13:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  120x

Niekto sa zamyslí... a zabudne. Iný sa zamyslí a vie, že to nie je všetko, čo sa bude diať. Že príde pokračovanie myšlienky, ktorú rozvinie v udalosť, príbeh.. v spomienku... Príde čas, keď nestačí pretriediť veci v poličke, na stolíku, či šatník. Oveľa väčší neporiadok je v myšlienkach. Treba riadne povymetať kúty- nech všetko, čo tam nemá byť jednoducho zmizne- ba si nájde vhodné miesto na svoje žitie, existenciu. Veci predsa do seba musia zapadať -ibažeby nechceli... ()

 

... tak radšej sedela na stoličke, sledovala kvapky, ktoré stekali strešným oknom a znova sa zamyslela. Veď.. môže to byť aj horšie. Keby nemala papier a pero nebola by ničím. Niekedy mala pocit, že potrebuje zapísať všetko, čo sa dialo. Všetko, čo ju obklopovalo. Každý nádych, či výdych. Všetko dobré aj zlé. Každý zvuk, ktorý začula..každý pocit, ktorý zachytila, ktorému porozumela. Všetko, čo sa dialo v nej alebo mimo nej. Bola to rutina, ktorá ju spájala, karma, ktorá tú chviľu robila jedinečnou. Vášeň, ktorej nevedela odolať. Milovala ten pocit, keď mala plno povinností a málo času. Ona len tak bezstarostne s chuťou do života vkladala myšlienky do písmen. City medzi riadky...
Cítila niečo nové. Už to nebola potreba premýšľať a písať o tom istom. Chcela sa pochváliť. Možno to dokázala. Dokázala sa presvedčiť. Niekedy mala pocit, že jej okrem samej seba nikto nerozumie. Introvert? Možno...
Ona presne vedela, čo tým chce povedať, čo tým chce dokázať. Aj napriek neúspešnýcm pokusom v hľadaní samej seba niekde medzi fľašou vína či modlitbou, presne vedela, čo chce robiť. Vedela, čo je zlé-v čom je ona zlá-čo robí zle. Provokovala a aj napriek istej možnosti ,,spadneš na zem" to všetko mala vo svojich rukách.

Nevedieť, nechcieť, ale, kiežby...a nie sú to len banálne- priam trápne výhovorky? Zmestiť sa do svojej kože, zapnúť svoju osobnosť svoj overal -nie zimný, celoročný až po krk. Vystrieť chrbát a pretlačiť sa všade tam, kde to láka. Kde to iskrí. Kde proste bezpodmienečne nesmieš chýbať. Môžeme a aj musíme začať žiť naše dni. Začať si vážiť udalosti a spomienky, ktorých tvorcami sme my.

Ibaže by sme nechceli...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?