sám si tvorcom svojho šťastia

Autor: Anna Zábojníková | 28.5.2013 o 19:11 | (upravené 24.7.2013 o 13:59) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  117x

...pretože vstať s tým istým pocitom ako sa zobudíš je tá najhoršia vec, ktorá sa môže stať. Ibažeby nie.. Ráno by sa malo začať skokom do neznáma. Je to presne tá správna chvíľa, kedy si človek prehodnotí svoj život v zlomku sekundy a chvíle (POZOR! nemyslím tie dlhé nudné ,,rozmýšlačky a rozoberačky" ktoré absolvujeme večer).... a vyrazí bez toho aby si zbalil nejakú batožinu, ktorú bude aj tak len ,,náhodou" potrebovať. Ale keby predsa len potreboval kakaové rezy to istia.

 

Presne ten blbý pocit, keď vás nahnevá posledná cigareta v krabičke, či náhodou,keď skočíte do niečoho, čo asi netreba menovať. Presne ten pocit zažívame z ľudí, pretože im veríme. Je to SKLAMANIE. Častokrát sú to ľudia, ktorí sa stali naším majetkom, len preto lebo ich riešime, lebo sme si zvykli alebo, že by sme ich tak trošku mali radi? Chceli by sme sa držať kréda: nič neriešim . Nič ma nezaujíma. To nie je moja vec. Ale prečo sa ho nedržíme ako horolezec lana keď je v tiesni?Prečo nenechávame veci na náhodu, osud alebo na čas?  Možnože je to fakt ťažké. Možnože je ťažké prestať sa obzerať vzad a držať sa slova ,,DNES".

Vybrala sa aj ona do nového začiatku, aby napísala svoj príbeh... aby sa odbremenila od množstva otázok, od toľkého čakania na niečo , čo aj tak nikdy nepríde... zbalila si úsmev a pár príjemných slov. Mohla by mať šťastie ... mohla by zabudnúť ....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?