....remember me!!!

Autor: Anna Zábojníková | 18.4.2013 o 20:02 | (upravené 24.7.2013 o 17:38) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  168x

...keby nebolo spomienok, človek by neveril, že raz bol šťastný.... ...rozhodla sa, že si ,,pretriedi" svoje staré veci... začala pekne poporiadku. Bolo to ťažké, pretože na každú tú vec mala svoju spomienku. Miesto, kde ich kupovala, dokonca vtipnú udalosť, kedy ich obliala červeným vínom a nenápadne dala medzi špinavé prádlo alebo to bola presne tá vec, ktorá sa tak strašne páčila jej kamoške. Boli predsa malé, staré...tak načo? Veci pekne poskladala a uložila do krabice, že ich niekedy vyhodí alebo niekomu dá. Svoj život si ďalej kormidlovala podľa chuti, sem tam dokúpila niečo nové ...

...ale..

po istom čase..

zrovna keď natrafila na miesto vo svojom dome, kde tieto ,,spomienky" uložila otvorila sa jej myseľ. Otvorila krabicu a skúmala každé jedny šaty, tričká ...vyčaril sa jej úsmev na tvári s pohľadom ,,ako len mohla" ? Bola to dlhá doba..

Je to tak aj s ľudmi? Dajú sa všetky spomienky narvať do jednej krabice, zabaliť a nalepiť na ne značku ,,ZABUDNUTÉ? kiežby sa dalo... Ako sa vôbec dá zabudnúť na ľudí, ktorí ,,kedysi" tvorili vaš život?

Niekedy stačí jeden pohľad, či raz za čas človeka stretnúť a otvorí sa vám všetko. Je to ako rozprávková kniha.. do ktorej ste definitívne napísali slovo ,,end" a tá sa pretočila na začiatok ..na ,,kde bolo tam bolo" akurát, že vy už viete obsah , zápletku , pamätáte si tie pekné kapitoly ba dokonca aj tie, ktoré vám nedali spať.

...Dlhá doba...

Dokážeme si naozaj povedať stop a dlhú dobu na ľudí, veci, zlé momenty v živote nemyslieť? Dokážeme stále premýšľať len nad tým , čo chceme? Len nad tým všetkým ,,príjemným" čo nás obklopuje? Keď sa ti niečo vryje do hlavy, najmä ak si ehm ženského pohlavia, dovolím si tvrdiť, že musí nastať naozaj obrovský zlom vo veci aby sme na niečo, nebodaj na niekoho zabudli.

Nuž, niekedy je spomienka to jediné, čo nám ostáva po ľuďoch, ktori tu boli. Ktorí pre nás toľko znamenali a my už nemôžeme urobiť nič.

Ibaže by sme mohli....

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?