podaj mi ruku

Autor: Anna Zábojníková | 18.4.2013 o 12:32 | (upravené 24.7.2013 o 17:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  136x

I'm gonna take a little time ...a little time to look around me, I've got nowhere left to hideIt looks like love has finally found me ..pokazilo sa jej auto. Hoci to bolo veľké mesto, nikde nebolo ani živej duše. Rozhodla sa auto nechať len tak ...napospas času. Zobrala svoje dôležité papiere, bez ktorých by sa v práci ani nepohla a vydala sa behom na svoju cestu do práce. Vedela, že bude meškať. Netrvalo však dlho a už videla veľkú budovu, miesto kde pracuje. Ako sa tak pozerala na nekonečné schody, ktoré viedli k hlavným dverám zamyslela sa nad tým , že keď bude ,,BOSS" tejto firmy ona, zabuduje tu eskalátor. Pri tejto myšlienky sa uškrnula, no už vopred vzdychla unavením dokončenia posledného schodu. Ponáhľala sa hore.  

 

. V tom zhone, strese, a ktovie vôbec prečo, jej popadali na zem všetky tie zložky a papiere alebo sa len tak nechali unášať vetrom. V tej chvíli by si želala byť popoluškou. Mať svoje holuby, ktoré by síce netriedili hrach ani šošovicu, ale len tak galantne v zobáku vyzbierali zo zeme všetky tie papiere a poukladali ich na kopu akoby sa nič nestalo. Proste by stačilo mať vždy pri sebe ľudí, ktorí by tu boli v čase núdze...pre vás... Myslíte, že jej niekto z tých ľudí pomohol? Pravda, že to bolo na Slovensku a tu sa ,,cudzím" ľudom len tak nepomáha. ,,Čo by si predsa o mne pomysleli ostatní"?  No tých ľudí okolo bolo na plný autobus.

...NIKTO....

 

...koľko ľudí je odkázaných na pomoc iným..Nemám na mysli len ,,disabled people"...Proste sú ľudia, ktorí si to ani len neuvedomujú, no bez pomoci v práci, v škole či doma vo svojom vlastnom súkromí nevedia existovať. Berú to ako samozrejmosť...

Nedávno som videla jedno zaujímavé video. Každý človek pomohol, keď mohol. Ak jednej staršej pani bola taška z nákupu príliš ťažká, prišiel mladý chlapec a pomohol jej aspoň prejsť cez cestu. Táto staršia pani zase pomohla inému a tak to pokračovalo. Pomáhali dokonca ľudia, ktorý to videli. Otázka: Prečo? Prečo to robili?.. veď za to nič nemali a druhá vec: NEMUSELI .. Ide o to, že ich niekto videl a tým mali lepší pocit zo seba, lebo si posilnili svoje nafúkané ego?

Nie...

Pomoc sa nemusí chápať ako finančná zbierka , ako hniezdo záchrany..Sú to maličkosti, ktoré predsa hýbu svetom nie? Je to úsmev, ktorý pomáha ľudom cítiť sa fajn, keď majú trému, keď sú niekde prvý krát a nevedia, čo očakávať..Je to objatie. Hej, presne tá citová jednotka, ktorá z nás odbúra neistotu a pocit, že nás nikto nemá rád. Takýchto maličkostí, ktoré pomáhajú je milión.

Pomoc nič nestojí. Dokonca tým človek len viac získa. Priateľstvo, dôvera, opätovná snaha pomôcť, nové skúsenosti, zážitky a dúfam, že dobrý pocit, ktorý v nás ostáva...

A to nestačí?

... bude aj tvoj deň obyčajný....presedený pri počítači?...alebo sa vyberieš von a len sa budeš prizerať ako sa ľudia pozerajú okolo seba v očakávaní ,,keby tak boli popuškou a mali svojich pomocníkov- holubov"...či vyzlečieš zo seba ten plášť, ktorý ťa chráni pred tým, čo sa vonku deje, pretože je na ňom veľký nápis ,,MŇA SA TO PREDSA NETÝKA" ?

rozhodni sa sám, aký bude tvoj svet a ako mu pomôžeš, aby sa v ňom aspoň ostatní cítili dobre, keď už ty nie... ibaže by si sa chcel aj ty...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?